Znovuobjavenie lekcií priemyselnej revolúcie
V svete očarenom pokrokmi v oblasti umelej inteligencie a biotechnológie je normálne mať obavy o budúcnosť. Avšak nedávna Nobelova cena za ekonómiu nám pripomína monumentálne lekcie priemyselnej revolúcie – éry, ktorá kedysi vyvolávala podobné obavy.
Priemyselná revolúcia v 50. rokoch 18. storočia vyvolávala obavy rovnako hlboké ako tie, ktoré sprevádzajú dnešné technologické prevraty. Ľudia sa obávali straty zamestnania, kultúr a morálky. Inovácie tej doby položili základy pre exponencionálny nárast ekonomického rastu. Tohtoroční laureáti Nobelovej ceny venovali svoje kariéry porozumeniu, ako môžeme tieto inovácie využiť na trvalé zlepšenie.
Šampióni inovácie: Mokyr, Aghion a Howitt
Joel Mokyr, Philippe Aghion a Peter Howitt sa zaoberali komplexnosťou ekonomického rastu poháňaného inováciami. Mokyr zdôrazňuje hodnotu vedomostí ako verejného dobra – takého, ktoré sa ich používaním nevyčerpá, ale obohacuje spoločnosť. Jeho práca spolu s Aghionovým a Howittovým skúmaním “tvorivej deštrukcie” zdôrazňuje, ako inovácie umožňujú pokrok, aj za cenu zastaralosti starých technológií.
Podpora kultúry rastu a adaptácie
Aby inovácie prosperovali, musíme pestovať prostredia, kde sa nápady dostanú za hranice laboratórií a učebníc, až k tým v reálnom svete, ktorí ich môžu implementovať. Mokyr to popisuje ako “kultúru rastu”. Od vzdelaných farmárov po zapálených podnikateľov, premostenie medzery medzi objavom a aplikáciou je nevyhnutné.
Historicky Európa počas priemyselnej revolúcie vytvárala ekosystémy zrelé na inovácie. Vysoké školy v Spojených štátoch, koncipované počas konfliktov ako bola občianska vojna, sú príkladom toho, ako investícia do vzdelania môže vytvoriť úrodnú pôdu pre nové technológie, ktoré prospievajú spoločnosti.
Balansovanie tvorivej deštrukcie
Podľa Deseret News myšlienka tvorivej deštrukcie odhaľuje, že zatiaľ čo inovácie narúšajú, taktiež razia cestu novému rastu. Ekonomické posuny môžu vyrušovať pracovníkov a lákať nás k romantizácii “jednoduchšej” minulosti prostredníctvom populizmu. Táto nostalgia však rizikuje zastavenie pokroku.
Ako poznamenal predseda komisie Nobelovej ceny, udržateľný rast nevzniká automaticky. Mechanizmy tvorivej deštrukcie nesmú byť potláčané, ale naopak vítané v záujme spoločného dobra.
Budúcnosť ešte nepísaná
Na svitaní umelej inteligencie, kvantového počítania a iných ultimatívnych technológií, prijatie myslenia plného pokroku a možností zabezpečuje, že ľudstvo osvetlí cestu vpred. Optimizmus tohtoročných laureátov Nobelovej ceny nás uisťuje, že každá ekonomická revolúcia vyžaduje odvahu, zvedavosť a záväzok budovať lepšiu budúcnosť.
Bez odmietania prichádzajúcich výziev, využime inovácie na zabezpečenie prosperity pre budúce generácie.
