Nové vedecké odhalenia sa objavili po analýze 240 miliónov rokov starého plazieho fosílie, ktoré prinášajú nové pohľady na evolučnú cestu prehistorických druhov. Tento unikátny objav po prvýkrát ukazuje fosíliu znázorňujúcu kožu a čiastočne pobytené končatiny, čo poskytuje podstatné dôkazy o tom, ako mohli rané plazy plávať podobne ako tulene.
Ponorenie do starovekej minulosti
Táto prelomová nálezu bola objavená z oblasti Monte San Giorgio, miesta Svetového dedičstva UNESCO na hranici Švajčiarska a Talianska, ktoré bolo kedysi ponorené pod tropickou lagúnou. Prostredie charakterizované nízkou úrovňou kyslíka a minerálmi bohatými vodami sa zdá, že zohrávalo rozhodujúcu úlohu pri konzervácii mäkkých tkanív ako koža, svaly a dokonca aj vnútorné orgány svojich fosílnych obyvateľov. Miesto Monte San Giorgio naďalej predstavuje kľúčový zdroj paleontologických pokladov, čo ponúka pohľad do života po permskom veľkom vymieraní - udalosti známej eradikáciou 90 % morského života pred necelými 252 miliónmi rokov.
Pohľad na Lariosaurus Valceresii
Daný exemplár patrí k druhom Lariosaurus valceresii, malému vodnému plazovi, ktorý prospieval krátko po permskom veľkom vymieraní. Podľa paleontológa Silvia Renesta a jeho tímu z Univerzity v Insubrii v Taliansku, adaptácia plazia na morský život bola uľahčená voľnými ekologickými nikami a bohatstvom potravy v oceánoch po vymieraní. Ich vyčerpávajúca analýza použitím vysokorozlišujúcej fotografie a modernej elektrónovej mikroskopie odhalila fascinujúce rozdiely s predchádzajúcimi predpokladmi o anatómii plaza, najmä jeho končatinách.
Prehodnocovanie starých hypotéz
Zložitosť fosílie odporuje skorším presvedčeniam, zobrazujúc čiastočne pobytené ruky a nohy s odhaľujúcimi prstami na rozdiel od úplne vkladaných plutiev, ako sa doteraz predpokladalo. Jej robustná svalovina svedčí o pravdepodobnom spôsobe pohybu cez vodu, pri veslovaní svojimi končatinami podobne ako tulene, namiesto poháňania chvostom, ako to vidíme u krokodílov. Toto zistenie je zásadné pre pochopenie evolučných pohybových metód starovekých vodných plazov a ako ich potomkovia - ako plesiosaury - sa vyvinuli do zručných morských obyvateľov.
Mimoriadny objav
Odborníci, vrátane Svena Sachsa z Prírodovedného múzea v Nemecku, považujú tento fosílny objav za mimoriadny, zdôrazňujúc fosilizované mäkké tkanivá, ktoré maľujú kompletný obraz vzhľadov starovekých zvierat, zachytávajúce rozmery, ktoré je ťažké si predstaviť len prostredníctvom kostrových ostatkov. Ako správne poznamenáva Miguel Marx z Lundskej univerzity: „Takéto objavy nám poskytujú hlboké pohľady do formy a funkcie starovekého života, formujúc naše porozumenie o evolučnom pokroku.“
Taký objav znovu potvrdzuje, že fosílie z Monte San Giorgio nie sú len o kostiach, ale predstavujú krok späť v čase a poskytujú bezprecedentný pohľad do zložitého príbehu života pred miliónmi rokov. Podľa Science News je to skutočne revolučné obdobie pre paleontológov, ktorí vášnivo rozpletajú záhadné tajomstvá prehistorického života.
