Prikrývka noci zahalila východný Afganistan, keď sa zem začala triasť s hnevom, ktorý zdevastoval nespočetné množstvo životov. Mocné zemetrasenie s magnitúdou 6,0, zaznamenané americkým geologickým úradom, zasiahlo v blízkosti provincie Kunar a zanechalo strašidelnú stopu zničenia.
Zúfalé pátrania a úprimné prosby
Uprostred tmy naplnili vzduch náreky tých, ktorí zúfalo rozhrabávali sutiny. Keď vyšlo slnko, objavila sa desivá bilancia: stratilo sa 800 životov a viac ako 2 500 osôb bolo zranených. Rodiny boli roztrhané, mnohí sa už nikdy nestretnú.
Jeden obyvateľ, ktorého dedina ležala v troskách, vyjadril smútok, ktorý zdieľali mnohí: “Deti sú pod sutinami. Starí ľudia sú pod sutinami. Potrebujeme tu pomoc.” Jeho slová zneli ako zbor zúfalstva a naliehavá potreba medzinárodného zásahu.
Dôsledky nemilosrdného zemetrasenia
Zemetrasenie, ktorého centrum bolo len osem kilometrov hlboko, uvoľnilo svoj hnev na vidieckych oblastiach, kde budovy, často zle konštruované z hlinených tehál, sa rozpadli ako krehké pieskové hrady. Slabá infraštruktúra ešte zosilnila devastačné účinky zemetrasenia.
Ilustráciou ťažkého dopadu je príbeh Sadiqullaha z Nurgalu, ktorý sa prebudil na zlovestné šumenie. Jeho svet, ktorý bol kedysi bezpečný, sa zrútil, keď sa jeho dom prevrátil a zabral jeho ženu a synov. „Bolo to, akoby sa celý vrch triasol,” spomínal so slzami pre Associated Press.
Reakcia a pomoc
V chaotickom povodí sa talibanská vláda spolu s medzinárodnými organizáciami a miestnymi medikmi snažila poskytnúť pomoc. Afgánsky minister zdravotníctva Sharafat Zaman ubezpečil občanov, že „budú využité všetky dostupné zdroje na záchranu životov,“ aj keď komunikácia stále zostáva slabá.
Filippo Grandi z Organizácie Spojených národov vyzval svetovú verejnosť, aby nepodceňovala podporu Afgánistánu, národu, ktorý sa už teraz potýka s mnohými krízami. Podľa WPTV skaza len zdôrazňuje existujúce problémy ako je sucho a nútená migrácia.
Regionálne otrasy a globálna solidarita
Keď sa otrasy rozšírili do častí Pakistanu, medzinárodné spoločenstvo prejavilo solidaritu. „Naše srdcia sú so všetkými obeťami a ich rodinami,“ vyhlásil pakistanský premiér Šehbáz Šaríf a prisľúbil bezvýhradnú podporu.
Napriek tomu pretrvávajú širšie problémy s vysídľovaním. S 1,2 milióna Afgáncov, ktorí boli tento rok nútení vrátiť sa z Iránu a Pakistanu, pridáva zemetrasenie brutálnu vrstvu na už tak ťažké bremeno.
Výzva k akcii
Nočná mora októbra nie je izolovaným incidentom; podobná tragédia sa stala už skôr a vyžiadala si tisíce životov. Tento cyklus katastrof zdôrazňuje afgánske volanie po neustálej humanitárnej pomoci, volanie, ktoré sa rozlieha po celom svete cez zlomené hlasy tých, ktorí zostali.
Keď Afganistan smúti, ozveny ich plačov sa rozliehajú po celej zemi, pripomienka, že v časoch zúfalstva žiaden národ nie je ostrovom. Ako sa medzinárodné oči obracajú k zničeným regiónom, nádej bliká v prísľube pomoci a dotyku ľudskej láskavosti.
