V regióne zjazvenom rokmi konfliktu s nádejou na mier sa v južnej Sýrii začína nová kapitola – jedna bičovaná strachom a vojenskou prítomnosťou. Obyvatelia ako Abu Ibrahim sa zobúdzajú na neúnavné zvuky tankov a streľby, označujúce nevítaný príchod izraelských síl. Prešiel už rok od pádu Asada, ale namiesto novonadobudnutej slobody čelia okupácii pod cudzokrajnou mocou.
Deň, keď padol Asad
Prechod z represívneho režimu na vojenskú okupáciu bol pre obyvateľov Quneitry rýchly a strašidelný. Ránom po páde Asadovho režimu sa do provincie, predtým ovládanej Asadovymi milíciami, valili izraelské jednotky. Zdanlivá oslobodenie bolo rýchlo zatemnené realitou cudzej vojenskej dominancie, ktorá so sebou priniesla vlastné výzvy a pravidlá.
Život pod okupáciou
Podľa obyvateľov ako Ibrahim sa zdánlivá bezpečnosť poskytovaná izraelskými silami javí ako dusivý stisk. Nočné razie, kontrolné body a prehliadky sa stali bežnou súčasťou života. Izraelská obrana ospravedlňuje svoju prítomnosť ako nevyhnutnosť na ochranu hraníc, ale pre mnohých Sýrčanov každý raz a kontrolný bod ohrozujú aj posledné záblesky normality po konflikte. “Dúfali sme v mier, ale toto je len iná forma tyranie,” poznamenáva Ibrahimov sused, vyjadrujúc spoločný pocit medzi miestnymi.
Rozdrtění konfliktom
Beit Jinn stojí ako ostrý pripomienka novej reality. Nazáver novembra izraelská invázia zanechala stopu deštrukcie, s civilnými obeťmi, vrátane detí. Okupácia už nie je teoretická; je to prežitá skúsenosť pre tých, ktorí si kedysi mysleli, že prežili najhoršie zo sýrskeho konfliktu.
Hľadanie neuchopiteľného mieru
Snahy Sýrie vyjednať mierové stiahnutie izraelských síl, facilitatované sprostredkovaním USA, zatiaľ nepriniesli žiadne produktívne výsledky. Medzitým sýrska vláda zostáva v okupovaných územiach neúčinná, nahradená autoritou ozbrojenej cudzej sily - prítomnosťou, ktorá je rovnako v rozpore s mierom ako roky vojny, ktoré chcú opustiť.
Každodenné boje a nádeje
Každodenný život sa zmenil. Činnosti od farmárčenia po rodinné stretnutia vyžadujú izraelské povolenia, pričom drony monitorujú ako neustály pripomienka. Humanitárna pomoc, rozdaná izraelskými silami, len podčiarkuje podmienenosť existencie pod okupáciou. Všetky snahy závisia na získaní povolení, učení sa dostatočnej hebrejčiny k minimálnej interakcii s izraelskými vojakmi a opatrnej navigácii v krehkej existencii.
Kričať po zmene
Pre Ibrahima a mnohých ďalších rozhodnutie zostať nie je otázkou voľby, ale nedostatku alternatív. „Toto nie je život,“ priznáva Ibrahim, uvažujúc o presťahovaní sa do Damaskusu, keby dokonca aj tá najmenej pravdepodobná príležitosť sa naskytla. Ako tanky obnovujú vojenské základne namiesto komunít, ozveny stavieb kdekoľvek inde v Sýrii slúžia len na zdôraznenie ich izolácie a zúfalstva.
Podľa The Guardian geopolitické dôsledky a ľudské príbehy, ktoré sa prepletajú, pokračujú vo vývoji vo možno jednom z najnáročnejších kapitol Sýrie.
