Nečakaný Odchod
Ráno začínalo ako každé iné pre Leilu Stillman-Utterback, 18-ročnú židovskú Američanku plnú vášne pre mier. Bola na Západnom brehu Jordánu, kde zbierala olivy na znak solidarity s palestínskymi farmármi, zapálená pre vec, ktorej hlboko verila. Ale ten deň nabral prekvapivý spád, keď ju izraelskí vojaci zatkli, čo viedlo k neočakávanému vyhosteniu z krajiny, ktorú považovala za svoj druhý domov.
Cesta Solidarity
Leilina cesta k aktivizmu nebola náhoda. Začala sa jej účasťou v programe Achvat Amim—v rámci prestupného roka, ktorý podporuje porozumenie a solidaritu medzi Židmi a Palestínčanmi prostredníctvom vzdelávania a dobrovoľníctva v Izraeli a na Západnom brehu Jordánu. Prijať židovské hodnoty ako tikkun olam a b’tselem elohim bolo pre Leilu samozrejmosť, keď neúnavne pracovala na podpore mieru, pričom bola svedkom radostí aj výziev, ktorým čelia Palestínčania v regióne.
Objavovanie Nespravodlivosti
Počas svojho pobytu v Izraeli Leila zažila tvrdú realitu života na Západnom brehu Jordánu—zborené domy, vytrhané stromy a zapálené protesty za rovnosť. Avšak videla aj nádej a odolnosť: radosť zo stretnutí komunity, prosté potešenie zo zdieľania šálky čaju s šalviou a kamarátstvo medzi ďalšími aktivistami. Podľa The Forward, jej príbeh rezonuje s mnohými mladými aktivistami, ktorí sa snažia o zmenu.
Násilná Deportácia
Deň jej zatknutia mal byť ďalším krokom na jej ceste aktivizmu. Dobrovoľníci, vrátane Leily, boli organizovaní a plní nádeje; no chvíľa nabrala nepríjemný obrat, keď vojaci vyhlásili oblasť za zavretú vojenskú zónu. Napriek tomu, že bola dočasne zadržaná a očakávala len zákaz na Západný breh, čelila tvrdej realite—desaťročnému zákazu vstupu do Izraela, s miestom, po ktorom túžila.
Znovuobjavovanie Príslušnosti
Aj keď Leilina deportácia bola značným úderom, nepoškodila jej odhodlanie. Naopak, posilnila jej presvedčenie, že jej judaizmus a aktivizmus sú prepojené. Pevne verí, že skutočné židovské princípy sa stotožňujú s podporou spravodlivosti a mieru pre Palestínčanov, nie s rozdelením a rozporom. Leilino vyhostenie má za cieľ odradiť iných, ale pre ňu je to dôkaz nevyhnutnosti jej práce.
Uchopenie Nádeje
Aj keď jej návrat do Izraela je zakázaný, Leila odmieta rozviazať putá. Krajina ju teraz možno neprijíma, ale zostáva jej neoddeliteľnou súčasťou identity a poslania. Predstavuje si budúcnosť, kde Židia a Palestínčania žijú v mieri—a práve táto nádej poháňa jej neprestajné úsilie z diaľky. Pre Leilu a spolupôsobiacich je nádej a boj prepletený, poháňajúc hľadanie spravodlivej a spoločnej budúcnosti.
Zdieľaním jej príbehu Leila ponúka citlivú pripomienku: Aj uprostred nepriaznivých okolností môže odhodlanie pre aktivizmus prekročiť hranice a stále rozsvietiť cestu k mieru.
