V neustále sa meniacej aréne geopolitických ambícií sa fráza “Nový Blízky Východ” blyští lákavo na horizonte ako zvodná ilúzia. Politici, stratégovia a technokrati ju vyvolávajú s prísľubom: krajina prerobená do harmónie, prosperity a modernosti. No tento trblietavý sen zostáva nepolapiteľný a zriedka sa realizuje. Ako sa región otriasa ozvenami histórie, prebádame, prečo také grandiózne narácie často nezaostávajú za skutočnosťou.
Storočie snov a sklamaní
Ambícia pretvoriť Blízky Východ sa datuje už stáročia. Keď Osmanská ríša padla, imperiálny dosah Británie a Francúzska bol poznamenaný Sykes-Picotovou dohodou, pričom vznikli hranice rovnako svojvoľné ako čiary v piesku. Prísľuby civilizácie sa zmenili na dedičstvá nesúladu, ako novovytvorené národy búrili pod vonkajšou kontrolou, vzbúrali sa proti ilúzii stability.
Keď európske impériá slabli, Spojené štáty sa postavili do neviditeľného priestoru, odhodlané udržiavať poriadok prostredníctvom aliancií, pomoci a vojenskej moci. Avšak ako nám história ukazuje, taká kontrola plodí odpor. Blízky Východ sa premenil na javisko súťaže medzi veľmocami, odrážajúc vzorec, kde sa stabilita mýli s dominanciou.
Putá znalostí a moci
V srdci tohto opakujúceho sa ilúzie je epistemický klam, viera, že Blízky Východ je problém, ktorý treba ‘riadiť’. Tento spôsob myslenia ozýva dielo Edwarda Saida Orientalism—definujúci región na jeho ovládnutie. Od koloniálnych etnografií po moderné think-tanky, naratív vykresľuje Blízky Východ ako večný tajomstvo, skladačku pre západnú expertízu.
V dobe, keď údaje vládnu svetu, tento pohľad pretrváva, pričom digitálne stratégie a nástroje dohľadu sa stávajú nástrojom moderného ovládania. Avšak keď žeravé uhlíky nespokojnosti pretrvávajú, nachádzame odpovede od regionálnych hlasov—tehránska revolúcia, káhirský panarabský nacionalizmus a pretrvávajúci palestínsky boj—ktoré odmietajú uložené scenáre s odolným prejavom.
Navigácia v multipolárnej realite
V dnešnom multipolárnom svete, kde vplyv má viac než len jedna globálna mocnosť, fantázia “Nového Blízkeho Východu” sa diverzifikuje, ale nezmizne. Súťažné vízie USA, Ruska, Číny a regionálnych mocností sa stretávajú, ale bez skutočnej solidarity táto diverzita môže riskovať, že sa stane ďalšou prázdnou ilúziou.
Fundamentálne to nie je nedostatok politiky, ktorý tieto vízie odsudzuje, ale ignorovanie historických právd. Dedičstvá kolonializmu, autoritárstva a ekonomickej závislosti stále vrhajú svoje tiene. Budúcnosť Blízkeho Východu závisí od nového naratívu—naratívu, ktorý rešpektuje svoju históriu a svoju túžbu po spravodlivosti, kde región nie je len reminagumovaný cudzincami, ale je znovu definovaný svojimi ľuďmi.
Prijatie histórie a spravodlivosti
Výzvou sa teda stáva vymanenie sa z cyklu vonkajšieho uloženia. Skutočná moderna vzniká zvnútra, vedená uznaním, nie prerobením. Odkrývaním skutočných príbehov Blízkeho Východu—o vzdore, odolnosti a komunitnej súdržnosti—sa priblížime k vizi mieru zakorenenej v spravodlivosti, nie vymazaní.
Hľadanie “Nového Blízkeho Východu” fascinuje svojimi prísľubmi, no história nás učí, že žiaden mier nepokračuje v tieni nespravodlivosti. Podľa Middle East Monitor, cesta vpred nespočíva v grandióznych ilúziách, ale v prijímaní komplexnej minulosti a živej prítomnosti regiónu, čo mu umožňuje sa znovu definovať vlastnými pojmami a vlastným hlasom.
